Veľká hospodárska kríza 1929 bola rozsiahla a globálna ekonomická kríza, ktorá sa začala v roku 1929 a pretrvávala rôzne dlho v jednotlivých štátoch. Postihla prakticky všetky rozvinuté aj rozvíjajúce sa krajiny a patrí medzi desať najvýznamnejších ekonomických kríz v novodobej histórii ľudstva.
Geografický dosah a ekonomické dopady hospodárskej krízy
Najsilnejší negatívny dopad kríza mala na priemyselne najrozvinutejšie krajiny, medzi ktoré patrili Spojené štáty americké, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Kanada, vtedajšie Československo a Japonsko. Kríza zasiahla mnohé oblasti a mestá po celom svete, no najviac trpeli regióny so silnou závislosťou na ťažkom priemysle.
Výstavba prakticky úplne uviazla na mieste najmä v USA a iných hlavne priemyselných ekonomikách. Na vidieku a medzi farmármi došlo k dramatickému zníženiu cien poľnohospodárskych produktov, ktoré v priemere klesli o 40 až 60 %. Najväčšie problémy zaznamenali banícke a drevárenské regióny, kde výrazný pokles dopytu spôsobil vyčerpanie dostupných ekonomických aktivít a zhoršenie životnej úrovne.
Špecifické dopady na Československo
Československo bolo krízou postihnuté v období 1929 až 1933, keďže jeho ekonomika bola silne orientovaná na export. Nezamestnanosť v krajine rapídne narástla z 441 000 v roku 1923 na 920 000 vo februári 1933, pričom približne každý tretí robotník zostal bez práce. Cena hlavného vývozného artiklu, cukru, poklesla o 74 % a príjmy roľníkov klesli o 40 %, čo negatívne zasiahlo aj domáci dopyt a širšiu ekonomickú aktivitu.
Príčiny a momenty vzniku hospodárskej krízy
Presné príčiny vzniku veľkej hospodárskej krízy stále ostávajú predmetom diskusií medzi ekonómami a odborníkmi na hospodársku politiku. Medzi často zdôrazňované faktory patrí najmä nadmerná expanzia peňažnej zásoby centrálnej banky Spojených štátov (FED). Medzi rokmi 1921 a 1929 sa objem peňazí nezakrytých zlatom zvýšil zo 42,1 na 68,8 miliárd dolárov, čo spôsobilo infláciu v hodnote približne 63 % za toto obdobie.
Pád burzy na Wall Street a jeho následky
Kritickým momentom, často označovaným za začiatok krízy, bol pád burzy na Wall Street 24. októbra 1929, známy ako Čierny štvrtok. V reakcii na tento šok FED počas nasledujúceho týždňa emitoval takmer 300 miliónov dolárov, výrazne zvýšil nákup vládnych cenných papierov a zvýšil diskontovanie ďalších niekoľkých stoviek miliónov dolárov pre členské banky. Už do konca roka 1929 sa objem držaných cenných papierov FED-om viac ako strojnásobil, čím sa zvýšil o 375 miliónov dolárov.
Politika prezidenta Herberta Hoovera
Herbert Hoover, ktorý sa ujímal prezidentského úradu 4. marca 1929, reagoval na ekonomickú krízu rozsiahlymi vládnymi opatreniami. Významne zvýšil verejné výdavky, čím sa štátny deficit v roku 1931 vyšplhal na 2,2 miliardy dolárov — niekoľkonásobne viac ako v predchádzajúcich rokoch.
Hooverova administratíva investovala značné prostriedky do rozvoja verejných prác a realizácie veľkých infraštruktúrnych projektov, medzi ktoré patrila napríklad výstavba Hooverovej priehrady — v tom čase najväčšej elektrárne na svete.
Medzi ďalšie zásahy patrilo zvyšovanie dotácií pre poľnohospodársky sektor, zavedenie regulatívnych minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov produkcie s cieľom ochrániť farmárov pred krachom. V oblasti zamestnanosti sa Hoover spoliehal najmä na odbory a usiloval sa prostredníctvom vyvíjania tlaku na zamestnávateľov zvyšovať mzdy. Napriek týmto opatreniam sa nezamestnanosť, ktorá na konci roku 1929 dosahovala 6 %, postupne zvyšovala až na 26 % na konci roku 1932, napriek rastúcim reálnym mzdám.
Vplyv legislatívy na ekonomiku: Revenue Act of 1932
V roku 1932 bol schválený „Revenue Act of 1932“, ktorým došlo k výraznému zvýšeniu daní. Daň z nehnuteľností sa zdvojnásobila, firemné dane vzrástli o 15 % a daň z príjmu pre určité skupiny obyvateľstva sa zvýšila z 25 % na 63 %. Ďalším opatrením, ktoré malo negatívny dopad na globálny obchod, bolo prijatie Smoot-Hawleyho colnej tarify (Smoot-Hawley Tariff Act) 17. júna 1930, ktorá stanovila najvyššie clá v dejinách USA. Odpoveďou ostatných krajín bolo zavedenie podobných ciel, čo ďalej paralyzovalo medzinárodný obchod.
Spôsoby riešenia a následné opatrenia
Podrobný priebeh veľkej hospodárskej krízy, aplikované metódy riešenia a opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku zastavili recesiu a prispeli k ekonomickému zotaveniu, sú podrobne analyzované na stránke Regulácia trhu s cennými papiermi. Táto analýza poskytuje cenný pohľad na vplyv regulácií a vládnych zásahov na finančné trhy počas obdobia krízy.
