Medzi základné ukazovatele, ktoré významne ovplyvňujú správanie domácností, patrí bezpochyby úroveň a vývoj ich bohatstva. Spolu s disponibilným príjmom sú tieto faktory podľa ekonomickej teórie rozhodujúce pri formovaní rozhodnutí domácností týkajúcich sa spotreby a úspor, teda plánovania ich budúceho spotrebovania.
Bohatstvo domácností ako základný ekonomický ukazovateľ
Osobné alebo rodinné bohatstvo predstavuje súhrn hnuteľného a nehnuteľného majetku, ktorý môže osoba alebo rodina bez obmedzení využívať. Ide o súkromné vlastníctvo, kde platí predpoklad, že nikto iný na tento majetok nemá nárok, a žiadna tretia strana nebráni jeho plnému využívaniu (Smrčka, 2009, s. 212). Do bohatstva teda patria napríklad nehnuteľnosti, automobily, finančné aktíva či iné hmotné a nehmotné statky.
Z hľadiska tradičnej ekonomickej teórie sa bohatstvom rozumie množstvo statkov a služieb dostupných na hlavu, ku ktorému sa pripočítava hodnota všetkých ostatných aktív vyjadrených v peniazoch (Kameníček, 2012, s. 138). Bohatstvo môže jednotlivec získať okrem vlastnej práce aj darom alebo dedičstvom. Komplexné životné cykly preto vyžadujú, aby jednotlivci pri plánovaní svojej životnej spotreby zohľadňovali celé svoje bohatstvo vrátane zdedeného majetku (Árendáš, 2005, s. 92).
Blahobyt z pohľadu ekonomickej a sociálnej teórie
Ekonómovia zvyčajne definujú blahobyt ako funkciu spotreby tovarov a služieb v čase alebo ako mieru reálneho príjmu jednotlivca (Gowland, 1995, s. 144). Avšak blahobyt nie je ľahko merateľnou veličinou, keďže zahŕňa aj kvalitatívne aspekty, ako sú spokojnosť, úžitok z voľného času či kvalita životného prostredia (Holman, 2010, s. 13).
Podľa Kameníčka sa blahobyt definuje ako stav, ktorý zahŕňa nielen materiálny dostatok, ale aj pocity životnej sily a naplnenia, ktoré sú často spájané so životným štandardom (Kameníček, 2012, s. 13). Blahobyt môžeme chápať aj ako zásobu finančných a nefinančných aktív, ktoré slúžia na obnovu životných síl a psychickej odolnosti.
Faktory ovplyvňujúce blahobyt
Aktivity vplývajúce na blahobyt a príjmy možno rozdeliť do viacerých skupín, z ktorých každá prináša špecifické príspevky k celkovej kvalite života a ekonomickej stabilite jednotlivcov i domácností.
Čistý ekonomický blahobyt: presnejší pohľad na ekonomickú pohodu spoločnosti
Podľa Táncošovej je čistý ekonomický blahobyt (ČEB, NEW) kvalitný ukazovateľ, ktorý lepšie odráža skutočný blahobyt spoločnosti ako samotný hrubý domáci produkt (HDP). Tento ukazovateľ zohľadňuje aj faktory poškodzujúce blahobyt, ako sú ekologické škody, choroby z povolania alebo účinky tieňovej ekonomiky.
Je dôležité upozorniť na aspekty, ktoré HDP nezahŕňa, no významne ovplyvňujú ekonomický blahobyt:
- Domáce produkčné aktivity – statky a služby produkované pre vlastnú spotrebu mimo trhu, ktoré zvyšujú ekonomickú pohodu domácností, no nie sú zahrnuté v HDP.
- Tieňová ekonomika – zahŕňa nelegálne činnosti i daňové úniky, ktoré môžu znižovať efektívny ekonomický výkon spoločnosti a zároveň skresľujú oficiálne štatistiky HDP.
- Zlepšenie kvality produktov – rast kvality a užitočnosti tovarov a služieb prispieva k vyššiemu blahobytu, hoci tento jav sa v HDP odráža len nepriame alebo negatívne.
- Hodnota voľného času – rast voľného času vedie k zvýšeniu ekonomického blahobytu, no jeho hodnotu oficiálne ukazovatele ako HDP nezachytávajú (Táncošová, 2013, s. 142–143).
Meranie kvality života podľa Eurostatu
Eurostat, na základe multidimenzionálneho prístupu, definuje kvalitu života komplexne cez nasledujúce dimenzie:
- Materiálne životné štandardy (príjem, spotreba, majetok),
- Zdravie a zdravotná starostlivosť,
- Vzdelanie a prístup k vedomostiam,
- Osobnostné aktivity vrátane pracovnej činnosti, domácej práce a voľného času,
- Politické prostredie a vládna moc,
- Sociálne väzby a komunitné vzťahy,
- Environmentálne podmienky a kvalita životného prostredia,
- Osobnostná neistota a bezpečnosť,
- Ekonomická neistota.
Tento prístup umožňuje získať ucelený obraz o životných podmienkach a prioritách jednotlivcov v spoločnosti.
Bieda a chudoba: definície a sociálno-ekonomický kontext
Problém biedy a chudoby je skúmaný už celé stáročia, avšak neexistuje jednoznačná a univerzálna definícia týchto javov.
Pod biedou rozumieme stav, kedy jednotlivci nemajú prístup k základným existenčným zdrojom a žijú v núdzi a neistote. Bieda predstavuje extrémny nedostatok, ktorý ohrozuje základné životné funkcie.
Chudoba je širší pojem, ktorý zahŕňa neschopnosť zabezpečiť primerané množstvo statkov potrebných na udržanie minimálneho životného štandardu. Okrem nedostatku materiálnych zdrojov zahŕňa aj neprístupnosť k vzdelaniu, zlý zdravotný stav, obmedzené príležitosti na sebarealizáciu, ako aj pocity bezmocnosti a zraniteľnosti. Chudobní ľudia sa často ocitajú v situácii, kde nemožno uplatniť slobodné rozhodovanie a plniť spoločenské úlohy, ktoré sú pre zvyšok populácie bežné.
Absolútna chudoba a jej definovanie
Absolútna chudoba je definovaná na základe stanoveného minimálneho životného štandardu – hranice chudoby. Tento typ chudoby znamená skutočný nedostatok, ktorý je dôsledkom neuspokojenia základných životných potrieb nevyhnutných pre prežitie. Takéto potreby nesmerujú iba k fyzickému prežitiu, ale zahŕňajú aj širšie sociálne a kultúrne aspekty ľudského života (Lisý et al., 2005, s. 308).
Využívanie komplexného porozumenia biedy a chudoby je nevyhnutné pre tvorbu efektívnych sociálnych a ekonomických politík, ktoré cielene zlepšujú životné podmienky domácností.
