Výrobky a služby v trhovej ekonomike predstavujú konečný výsledok komplexnej podnikateľskej aktivity. Môžeme jednoznačne konštatovať, že podnikanie tvorí neoddeliteľný základ úspešného a efektívneho fungovania trhovej ekonomiky. Vďaka podnikateľskej činnosti dochádza k optimálnemu a efektívnemu rozdeľovaniu ekonomických zdrojov, čo robí podniky nevyhnutnými článkami pre zdravý a prosperujúci trh.
Pojmy ako podnikanie, podnik a právne formy podnikov patria medzi najfrekventovanejšie a zároveň najdôležitejšie termíny v oblasti ekonomickej literatúry. Ich definícia však môže variovať v závislosti od toho, z akého uhla pohľadu sa analyzujú.
Podnikanie obvykle začína inovatívnym a dobre premysleným nápadom. Tento počiatočný impulz sa následne rozvíja v podobe podnikateľského zámeru, ktorý kladie dôraz na technickú, organizačnú a ekonomickú stránku pripravovaného podniku. Formálne podnik vzniká až zápisom do obchodného registra a splnením všetkých zákonom stanovených požiadaviek.
Význam a charakteristika podniku
Podnik možno definovať ako systém ekonomických a organizačných usporiadaní a aktivít, ktorých hlavnou úlohou je tvorba zisku prostredníctvom efektívneho využívania dostupných zdrojov.
Definícia podľa obchodného zákonníka
Obchodný zákonník definuje podnik takto: „Podnikom sa rozumie súbor hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré sú vo vlastníctve podnikateľa a slúžia na prevádzkovanie podniku, alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.“
Týmto zákon stanovuje základné rámce, v ktorých môže podnik fungovať. V praxi to znamená, že štát sa nezasahuje priamo do bežných podnikových aktivít, ale upravuje len všeobecné pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané.
Právna subjektivita a ekonomická samostatnosť podniku
Právna subjektivita znamená, že podnik má právnu spôsobilosť uzatvárať zmluvy vo svojom mene a je zodpovedný za svoje záväzky. Podnik vystupuje ako samostatný právny subjekt na trhu.
Ekonomická samostatnosť predstavuje schopnosť podnikov prijímať rozhodnutia o svojej podnikateľskej činnosti vrátane voľby formy podnikania, umiestnenia sídla, výberu sortimentu a partnerov na spoluprácu, pričom tieto rozhodnutia sú limitované len zákonnými normami.
Všeobecné a špecifické znaky podnikov
Všeobecné znaky podniku
- Kombinácia výrobných faktorov – podniky sa vyznačujú schopnosťou efektívneho využitia rôznych výrobných faktorov, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené.
- Hospodárnosť – podnik usiluje o čo najracionálnejšie využitie zdrojov, minimalizovanie nákladov a maximalizovanie zisku.
- Finančná rovnováha – schopnosť podniku včas a spoľahlivo plniť svoje finančné záväzky voči partnerom, zamestnancom a štátu.
Špecifické znaky podniku
- Princíp súkromného vlastníctva – zdôrazňuje právo majiteľa podieľať sa na riadení podniku a rozhodovaní o jeho činnosti.
- Princíp autonómie – znamená nezávislosť podnikateľskej aktivity od priamych zásahov štátu, pričom podnik sa riadi princípmi trhovej konkurencie.
- Princíp ziskovosti – zisk je hlavným cieľom podnikania a zároveň základným predpokladom jeho udržateľnosti a rozvoja.
Podnikanie ako systematická činnosť
Podnikanie je definované obchodným zákonníkom ako „sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnutia zisku“.
Veľká ekonomická encyklopédia podnikanie rozširuje ako samostatné rozhodovanie o podnikateľskom zámere, právnej forme, umiestnení podniku, jeho organizácii, využití cudzieho kapitálu a rozdelení dosiahnutého hospodárskeho výsledku.
Sústavná činnosť znamená, že podnikanie má charakter nepretržitej alebo pravidelne sa opakujúcej aktivity, za ktorú sa nepovažuje jednorazová či príležitostná činnosť.
Podnikateľ sám rozhoduje o všetkých potrebných krokoch na zabezpečenie plynulého chodu podniku a uzatvára právne záväzné zmluvy vo svojom mene. Je si plne vedomý právnych dôsledkov nedodržania záväzkov a zodpovedá za finančné výsledky svojej firmy.
Subjekty podnikania podľa vlastníctva a rozhodovacej právomoci
Podnikateľ môže byť:
Jednotlivec
Fyzická osoba, ktorá vedie ekonomicky a právne samostatný podnik. Tento subjekt rozhoduje nezávisle o všetkých aspektoch podnikateľskej činnosti, napríklad živnostník alebo spoločnosť s ručením obmedzeným vlastnená jedincom.
Podnikateľské jednotky
Subjekty vlastnené skupinou fyzických alebo právnických osôb, ktoré riešia podnikové rozhodnutia spoločne. Príkladom sú obchodné spoločnosti s viacerými spoločníkmi, družstvá alebo banky.
Právne formy podnikov v Slovenskej republike
Každý podnik musí mať právnu formu, ktorá upravuje jeho vzťahy s okolitým prostredím a vnútornú organizáciu.
Podnik jednotlivca
Charakterizovaný tým, že podnikateľ je jedinou zodpovednou osobou za chod a záväzky firmy. V prípade finančných problémov ručí celým svojím osobným majetkom. Má plnú slobodu vo využívaní zisku.
Obchodné spoločnosti
Obchodný zákonník definuje obchodné spoločnosti ako právnické osoby založené za účelom podnikania. Základné typy sú: verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť.
Družstvo
Družstvo je spoločenstvom neobmedzeného počtu osôb, pričom jeho cieľom je podnikanie alebo zabezpečovanie hospodárskych, sociálnych či iných potrieb svojich členov. Na rozdiel od bežných podnikov nie je družstvo založené primárne za účelom dosahovania zisku, ale na podporu svojich členov.
Teórie firmy a princípy formovania ponuky
Teória firmy sa zameriava na procesy, ktoré vedú k tvorbe ponuky na trhu. V rámci týchto teórií firmy vyhodnocujú svoje produkčné možnosti, náklady na výrobu a predaj, ako aj tvorbu cien a realizáciu zisku, čo je zároveň základnou témou produkčnej teórie.
Neoklasická teória firmy
Neoklasická teória firmy skúma správanie firmy na trhu s pevne stanovenou výškou a štruktúrou dopytu. Predpokladá vzájomnú nezávislosť funkcií ponuky a dopytu, čo je užitočné pre ekonomické analýzy a predpovede trhu.
Firma v podmienkach dokonalej konkurencie
Firma rozširuje výrobu, pokiaľ príjem z poslednej jednotky produkcie prevyšuje náklady na jej výrobu. Optimálna výrobná hranica je dosiahnutá v bode, kde sa hraničný dôchodok rovná hraničným nákladom.
Firma v podmienkach nedokonalej konkurencie
V tomto modeli sa predpokladá, že s rastúcou výrobou klesá hraničný dôchodok firmy rýchlejšie než hraničné náklady. Každá firma má svoj trh a môže ovplyvňovať cenu produkcie prostredníctvom regulácie výroby. Pri zvyšovaní ceny si firma ponecháva časť zákazníkov, pretože jej výrobky sú diferencované.
Hraničný dôchodok klesá rýchlejšie ako cena, preto je rovnováha dosiahnutá v bode, kde sa hraničný dôchodok rovná hraničným nákladom, avšak cena je vyššia než hraničné náklady. Výrobná kapacita firmy nie je plne využitá, čo indikuje, že firma funguje s menšou než optimálnou veľkosťou.
Manažérske teórie firmy
Manažérske teórie firmy sa zameriavajú na rozhodovacie procesy vo firmách v podmienkach oligopolu, kde existuje niekoľko veľkých podnikov. V týchto teóriách sa predpokladá, že firmy nepasívne reagujú na trh, ale riadia svoje cenové politiky, rozsah výroby, sortiment a kvalitu produktov zámerne za účelom maximalizácie zisku a trhovej pozície.
