Domácnosť je základným ekonomickým mikrosubjektom, ktorý predstavuje spotrebiteľov a zároveň ovplyvňuje dopyt po statkoch a službách, ako aj ponuku výrobných faktorov, napríklad pracovnej sily, pôdy či kapitálu. Každá domácnosť zahŕňa určitý počet osôb s rôznymi potrebami (dopyt) a zároveň disponuje rozličnými zdrojmi (ponuka) (Goga et al, 2001, s. 9).
Domácnosti ako spotrebitelia
Spotreba predstavuje hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktoré domácnosti nakúpia a spotrebujú. Spotreba sa môže deliť na autonómnu, ktorá nezávisí od príjmu, a donútenú, ktorá je nútená inými okolnosťami alebo záväzkami.
Typy spotreby
- Skutočná spotreba – zahŕňa celkovú spotrebu dôchodkov a nakúpených spotrebných tovarov; jej analýza vychádza zo skutočných príjmov domácností.
- Potenciálna spotreba – odhadovaná na základe predpokladaných dôchodkov obyvateľstva, predstavuje celkovú (globálnu) spotrebu v ekonomike.
Domácnosti, ako vlastníci výrobných faktorov (práce, pôdy a kapitálu), uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu, kde vystupujú v úlohe kupujúcich. Dôchodky, ktoré prijímajú z vlastníctva týchto faktorov, využívajú na nákup spotrebných statkov a služieb, úspory a platenie daní (Lisý et al, 2005, s. 322). Tieto dôchodky môžu mať podobu miezd, rent, ziskov, dividend alebo nájomného (Kloudová, 2008, s. 99).
Domácnosti ako poskytovatelia pracovnej sily
Domácnosti okrem spotrebiteľskej funkcie zastávajú aj úlohu poskytovateľov pracovnej sily, pričom zároveň prijímajú produkty podnikov. Celé príjmy, ktoré získajú z vykonanej práce, sú následne využité na spotrebu (Kloudová, 2008, s. 101). Okrem zárobkov môžu mať domácnosti aj ďalšie príjmy, najmä transferové platby zo strany štátu, akými sú prídavky na deti, starobné a invalidné dôchodky či podpory v nezamestnanosti. Transferové platby štátu sú charakteristické tým, že štát od jednotlivcov nevyžaduje žiadnu protihodnotu (Táncošová, 2013, s. 138).
Rozpočty domácností
Domácnosť ako mikrosubjekt si zostavuje vlastný rozpočet, v ktorom plánuje svoje finančné zdroje a výdavky na dané obdobie, zvyčajne na rok (Goga et al, 2001, s. 112).
Štruktúra rozpočtu
Rozpočet domácnosti sa skladá z dvoch základných častí:
- Príjmová časť – zahŕňa všetky zdroje príjmov, vrátane miezd, transferov, podnikateľských príjmov a iných príjmov.
- Výdavková časť – obsahuje všetky plánované a realizované výdavky domácnosti na spotrebu, úspory, dane a iné výdavky.
Výška príjmov a výdavkov je v každej domácnosti odlišná a závisí od individuálnych podmienok, počtu príjmových a výdavkových položiek. Rozdielnosť sa prejavuje aj v nárokoch na kvalitu a množstvo spotrebovaných statkov. Napríklad v domácnostiach s nižšími príjmami bývajú často výdavky na potraviny a bývanie vyšším percentuálnym podielom z celkového rozpočtu ako u bohatších domácností. Okrem toho môžu výkyvy v príjmoch ovplyvniť aj rôzne životné situácie, ako je materská dovolenka či dlhodobá pracovná neschopnosť (Smrčka, 2009, s. 168).
Spotreba, úspory a investície domácností
Vývoj absolútnej úrovne a štruktúry spotreby, úspor a investícií domácností má zásadný vplyv na celkové ekonomické výsledky, tempo hospodárskeho rastu, zamestnanosť i kvalitu života obyvateľov.
Vplyv spotreby na ekonomiku
Vysoký podiel spotreby vo vzťahu k dôchodku vedie k nižšiemu objemu investícií a spomaľuje ekonomický rast. Naopak, nižší podiel spotreby umožňuje zvyšovanie investícií, čo podporuje dlhodobý rast ekonomiky. Spotrebitelia totiž nespotrebúvajú celý príjem – časť z neho si odkladajú ako úspory, aby mohli neskôr investovať. Investície zároveň prispievajú k zvýšeniu produkcie a zlepšeniu životnej úrovne (Lisý et al, 2005, s. 354).
Spotreba domácností
Výdavky domácností zahrňujú náklady na spotrebné finálne statky krátkodobého aj dlhodobého použitia, ako aj na služby slúžiace uspokojovaniu rôznych potrieb. Základným faktorom ovplyvňujúcim spotrebu je disponibilný (použiteľný) dôchodok. Zvyčajne platí, že s narastajúcim disponibilným dôchodkom rastú aj výdavky domácností na spotrebu. Domácnosti s nižšími príjmami však vynakladajú väčší podiel svojej spotreby na základné potreby, ako sú potraviny a bývanie, v porovnaní s domácnosťami s vyššími príjmami.
Úspory domácností
Domácnosti zvyčajne nespotrebujú celý príjem, ale časť odkladajú na budúce obdobia vo forme úspor. Úspory zohrávajú významnú úlohu pri zabezpečovaní socioekonomickej stability domácností krátkodobo aj dlhodobo (Lisý et al, 2005, s. 361).
Dôvody sporenia
Medzi hlavné príčiny sporenia patria:
- Úspory na celoživotné ciele – ako sú kúpa bytu či domu, financovanie vzdelávania detí či zabezpečenie dôchodku.
- Preventívne úspory – na krytie neočakávaných udalostí ako nezamestnanosť alebo náklady na zdravotnú starostlivosť.
- Úspory pre dedičov – určené pre potomkov alebo charitatívne účely.
Úspory rastú s rastom dôchodku, pričom ich podiel na príjmoch domácnosti sa zvyšuje. Ľudia s nízkymi príjmami spravidla nesporia, niekedy sa dokonca zadlžujú, čo sa označuje ako negatívne úspory, teda míňanie viac, než zarábajú. Naopak, osoby s vyššími príjmami sporia relatívne i absolútne viac (Lisý et al, 2005).
Investície domácností
Investície predstavujú časť dôchodku, ktorá nebola spotrebovaná, ale použitá na nákup kapitálových statkov, ako sú nové stroje, budovy či technologické zariadenia (Kloudová, 2008, s. 100).
Význam investícií
Investície predstavujú druhú najvýznamnejšiu zložku súkromných výdavkov a majú výraznú tendenciu kolísať. Sú definované ako finančné prostriedky vynaložené na nákup kapitálových statkov, ktoré rozširujú výrobnú kapacitu ekonomiky.
Investície prispievajú k akumulácii kapitálu, čím zvyšujú zásoby budov a zariadení, čo následne zväčšuje potenciálny produkt krajiny a podporuje dlhodobý ekonomický rast. Majú dvojaký vplyv: krátkodobo zvyšujú agregátny dopyt a tým podporujú produkciu, dlhodobo však posilňujú tvorbu kapitálu, čím zlepšujú potenciálnu ponuku a rast produktivity (Árendáš, 2005, s. 82).
