Typické stratégie podnikov vo vznikajúcich a rozvíjajúcich sa sektoroch
Stratégie vo vznikajúcich sektoroch
Podniky pôsobiace v vznikajúcich sektoroch využívajú rôznorodé prístupy zamerané na rýchle technické inovácie a vstup na trh. Medzi hlavné stratégie patria:
- Samostatné podnikanie – podnik rozvíja vlastnú technológiu a predáva produkty svojpomocne, čím vytvára silnú nezávislú pozíciu na trhu.
- Spoločné podnikanie – využitie strategických aliancií, partnerstiev alebo joint ventures na efektívne rozšírenie predaja a dostupnosti produktov.
- Predaj licencie na technológiu – poskytovanie licenčných práv podnikom, ktoré rozvíjajú trh, čím sa umožňuje rýchle rozšírenie technológie a získavanie príjmov z licenčných poplatkov.
Stratégie v rozvíjajúcich sa sektoroch
Vo fáze rozvoja sa podniky zameriavajú na optimalizáciu portfólia produktov a zvýšenie efektivity výrobných procesov, pričom presadzujú nasledujúce stratégie:
- Skrátenie výrobkovej línie – sústredenie sa na najziskovejšie a najpopulárnejšie produkty s cieľom maximalizovať tržby a minimalizovať náklady spojené s menej výkonnými položkami.
- Procesné inovácie – po vyčerpaní inovačného potenciálu produktov sa zvyšuje dôraz na zdokonaľovanie výrobných a prevádzkových techník, čím sa zvyšuje efektivita a kvalita výroby.
- Znižovanie nákladov – silná cenová konkurencia núti firmy k neustálemu hľadaniu spôsobov, ako znižovať výrobné a prevádzkové náklady bez straty kvality.
- Zvyšovanie tržieb od existujúcich zákazníkov – cieľom je motivovať verných zákazníkov ku zvýšeniu odberu produktov, na ktoré sú zvyknutí, čím dochádza k maximalizácii hodnoty zákazníka.
- Kupovanie konkurenčných podnikov – výhodné akvizície oslabených alebo prekonaných konkurentov za účelom posilnenia trhovej pozície a rozšírenia portfólia.
- Medzinárodná expanzia – prienik na zahraničné trhy za účelom diverzifikácie trhov a zvýšenia tržieb.
Stratégie podnikov v sektoroch v štádiu zrelosti
V období zrelosti sektora podniky využívajú sofistikované nástroje na udržanie competitive advantage a maximalizáciu ziskov.
- Signalizovanie budúcich zámerov – etablované firmy oznamujú svoje strategické plány potenciálnym konkurentom, čím ich snažia odradiť od vstupu na trh.
- Nástroje necenovej konkurencie – preferencia diferencovaných produktov so špičkovými parametrami a unikátnych marketingových techník, ktoré znižujú potrebu cenovej vojny a zvyšujú lojalitu zákazníkov.
- Cenové vodcovstvo – jeden dominantný podnik neformálne riadi cenovú stratégiu odvetvia a dokáže ovplyvňovať trhové ceny svojimi rozhodnutiami, čím stabilizuje trh.
- Cenová konkurencia – objavuje sa hlavne v odvetviach so prebytočnou výrobou, v rôznych formách:
- Cenová vojna – intenzívne znižovanie cien medzi podnikmi na úkor ziskov.
- Limitné ceny – nastavenie cien na úrovni umožňujúcej primeraný profit, no bez prilákania nových konkurentov.
- Dvojaká cena – počiatočne vysoká cena na získanie rýchlych ziskov, nasledovaná výrazným znížením za účelom zvýšenia trhového podielu a odrádzania nových vstupov.
Strategické prístupy v sektoroch v útlme
Vo fáze útlmu sektora sú podniky nútené adaptovať sa na zmeny na trhu a minimalizovať straty.
- Zaujatie vedúcej pozície – prostredníctvom cielených investícií alebo podniku turnaround sú stanovované presné ciele, ktoré umožnia dosiahnuť konkurenčnú výhodu ako najsilnejší hráč na trhu.
- Zameranie na segment alebo trhový výklenok – selektívne investovanie do vybraných atraktívnych segmentov alebo úzkych trhových výklenkov na zabezpečenie lepšej pozície voči konkurencii.
- Zúžitkovanie a zožatie ziskov – maximalizácia výnosov z existujúcich aktív a zákazníckych vzťahov pred postupným ukončením činnosti.
- Rýchle deinvestovanie – okamžitý predaj alebo likvidácia neefektívnych častí podniku, čím sa minimalizujú finančné straty a uvoľňujú sa zdroje na iné aktivity.
Strategické prístupy v globálnych sektoroch
Podniky pôsobiace na globálnych trhoch prijímajú stratégie prispôsobené medzinárodným podmienkam a rozmanitosti spotrebiteľov.
- Mnohonárodná stratégia – prispôsobovanie produktov a marketingu špecifickým potrebám a konkurenčným podmienkam jednotlivých krajín, čím sa zvyšuje lokálna relevantnosť.
- Globálna stratégia nízkych nákladov – konkurencia založená na dosahovaní najnižších výrobných a prevádzkových nákladov na celosvetovej úrovni.
- Globálna diferenciačná stratégia – ponuka štandardizovaných produktov s vysokou hodnotou, ktoré sú konzistentné na všetkých relevantných trhoch.
- Globálna špecializačná stratégia – cielené obsluhovanie rovnakých trhových segmentov na rôznych národných trhoch, čo umožňuje využívať špecifické výhody daného segmentu.
Formy a varianty stratégií internacionalizácie
Stratégia vývozu
Existujú dve hlavné cesty vývozu:
- Priamy vývoz, ktorý prebieha:
- cez stálych platených obchodných zástupcov firmy,
- obchodné filiálky v zahraničí bez právnej subjektivity,
- obchodné filiálky v zahraničí s právnou subjektivitou.
- Sprostredkovaný vývoz, využívajúci:
- podniky zahraničného obchodu,
- praktizovanie portáže (tzv. pick-a-back alebo piggy-back),
- použitie lokálnych dovozcov a distribútorov.
Stratégia priameho investovania v zahraničí
- Multinacionálna stratégia – zahŕňa:
- subordináciu – jasné hierarchické riadenie,
- koordináciu – zabezpečenie spolupráce medzi medzinárodnými jednotkami.
- Transnacionálna stratégia – zameraná na globálnu integráciu s zároveň lokálnou adaptáciou pre maximálnu efektívnosť.
Strategie zahraničnej expanzie bez priameho investovania
- poskytnutie licencie,
- medzinárodný franchising,
- riadiaca zmluva,
- spoločná filiálka.
Základné varianty technologických stratégií
Technologické stratégie predstavujú nástroje, pomocou ktorých podniky dosahujú a udržiavajú konkurenčnú výhodu na technologicky náročných trhoch.
- Ofenzívna stratégia produkujúca technický pokrok – jej realizácia vedie k vývoju výrobkov mimoriadnej, najvyššej technickej úrovne. Podnik, ktorý ju uplatňuje, sa stáva priekopníkom technológií a formuje smerovanie rozvoja celého odvetvia.
