Kritériá výberu právnej formy podniku
Pri rozhodovaní o vhodnej právnej forme podniku treba zohľadniť niekoľko zásadných faktorov, ktoré ovplyvnia budúce fungovanie a úspech podnikania. Medzi najdôležitejšie patrí počet spoločníkov, výška základného kapitálu, spôsob a rozsah ručenia za záväzky, oprávnenia k riadeniu podniku, možnosti financovania vrátane získania úveru, ako aj administratívna náročnosť založenia a následnej správy podniku.
Právne formy podnikania
1. Podnik jednotlivca
Podnikanie jednotlivca, často realizované formou živnosti, predstavuje sústavnú podnikateľskú činnosť prevádzkovanú samostatne, vlastným menom a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosahovania zisku v súlade s platnou legislatívou. Majiteľ podniká osobne, prípadne spolu s tichým spoločníkom, pričom ručí za záväzky neobmedzene celým svojím majetkom.
Všeobecné podmienky zahŕňajú dosiahnutie veku minimálne 18 rokov, spôsobilosť na právne úkony a bezúhonnosť.
Typy živností:
- Ohlasovacie – založené na jednoduchom ohlásení, avšak vyžadujú odbornú spôsobilosť (remeselné, viazané, voľné živnosti).
- Koncesované – vyžadujú štátne povolenie (koncesiu), ktorá zahŕňa kritérium spoľahlivosti a môže obsahovať časové či územné obmedzenia.
Predmet podnikania zahŕňa obchodné, výrobné činnosti a poskytovanie služieb.
Výhody: podnikateľ sám rozhoduje, zisk nie je rozdeľovaný medzi ďalších spoločníkov, pri založení postačuje nízky kapitál.
Nevýhody: neobmedzené ručenie za záväzky, možná neodbornosť v riadení, ťažšia dostupnosť kvalifikovaných pracovníkov a financovania prostredníctvom úverov.
2. Obchodné spoločnosti
Obchodné spoločnosti predstavujú právnické osoby založené za účelom podnikania. Vznikajú zápisom do Obchodného registra na základe spoločenskej alebo zakladateľskej zmluvy či listiny. Rozdeľujú sa na personálne a kapitálové spoločnosti.
- Personálne spoločnosti – napríklad verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.), komanditná spoločnosť (k.s.).
- Kapitálové spoločnosti – spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.), akciová spoločnosť (a.s.).
Základné údaje spoločnosti (SZ): obchodné meno, sídlo, predmet podnikania, spoločníci, základné imanie (ZI), ručenie (RF), počet akcií alebo výška vkladov.
Spoločnosť zaniká likvidáciou, uplynutím doby, dosiahnutím účelu, rozhodnutím súdu, vyhlásením konkurzu, rozhodnutím spoločníkov alebo vydaním exekučného príkazu na podiel spoločníka.
Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.)
Tvorí ju minimálne dvaja spoločníci, ktorí ručia spolu a nerozdielne celým svojim majetkom za záväzky spoločnosti. Minimálna výška základného imania nie je stanovená. Spoločenská zmluva je povinná.
Zisk sa zdaňuje ako príjem jednotlivých spoločníkov a delí sa rovným dielom. Štatutárnym orgánom sú všetci spoločníci, ktorí zároveň riadia podnikanie. V prípade vystúpenia spoločníka mu náleží vyrovnávací podiel. Likvidačný zostatok sa najprv rozdelí do výšky splatených vkladov a zvyšok rovnomerne medzi spoločníkov.
Komanditná spoločnosť (k.s.)
Obsahuje minimálne jedného komplementára, ktorý ručí neobmedzene celým svojím majetkom, a minimálne jedného komanditistu, ktorý ručí do výšky nesplateného vkladu. V spoločenskej zmluve je jasne určené postavenie jednotlivých spoločníkov. Komanditista musí vložiť minimálny vklad vo výške 250 €.
Minimálna výška základného imania nie je stanovená. Zisk sa nedaní ako celok, ale delí sa medzi komplementárov a komanditistov, pričom komanditisti získavajú podiel podľa výšky splatených kapitálových vkladov, zatiaľ čo komplementári dostávajú rovnaký podiel.
Štatutárnym orgánom sú komplementári.
Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)
Vzniká so 1 až 50 spoločníkmi. Minimálny vklad spoločníka je 750 €, celkové minimálne základné imanie je 5000 €. Spoločnosť ručí celým svojim majetkom, zatiaľ čo spoločníci ručia do výšky nesplatených vkladov.
Pri založení sa vytvára rezervný fond vo výške 5 až 10 % zo základného imania. Následne je povinné každý rok odvádzať minimálne 5 % zo zdaneného zisku do rezervného fondu až do jeho výšky aspoň 10 % základného imania.
Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti a koná sa minimálne raz ročne. Štatutárnym orgánom je jeden alebo viac konateľov, vždy fyzické osoby. Kontrolu spoločnosti vykonáva dozorná rada, ktorá musí mať najmenej troch členov.
Akciová spoločnosť (a.s.)
Je založená aspoň jednou právnickou alebo fyzickou osobou. Základné imanie je rozdelené na akcie s menovitou hodnotou minimálne 25 000 €. Spoločnosť ručí celým svojim majetkom, zatiaľ čo akcionári neručia za záväzky spoločnosti.
Zisk sa zdaňuje danou z príjmov právnickej osoby. Rezervný fond sa vytvára vo výške 10 % základného imania, pričom každý rok sa doň odvádza 10 % z čistého zisku, až kým sa nedosiahne minimálne 20 % základného imania.
Akciová spoločnosť môže byť založená buď výzvou na upisovanie akcií, alebo bez nej.
Valné zhromaždenie je najvyšším orgánom a rozhoduje o zásadných záležitostiach spoločnosti. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo, ktoré riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Kontrolu vykonáva dozorná rada so minimálne tromi členmi.
3. Družstvo
Družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania, ktoré ručí za svoje záväzky celým svojim majetkom. Členovia družstva však neručia za záväzky družstva osobne. Minimálny počet zakladateľov je päť fyzických osôb alebo dve právnické osoby. Minimálna výška základného imania je 1250 €, pričom táto suma môže byť premenlivá.
Zisk družstva sa zdaňuje ako príjem právnickej osoby. Zo zisku sa tvorí nedeliteľný fond, ktorý predstavuje 10 % zapisovaného základného imania a každý rok sa z čistého zisku odvádza 10 %, až kým fond nedosiahne 50 % základného imania.
Najvyšším orgánom družstva je členská schôdza. Štatutárnym orgánom je predstavenstvo a kontrolu vykonáva kontrolná komisia.
Ďalšie formy podnikania
Medzi ďalšie právne formy podnikania patria napríklad tiché spoločenstvo, zmluva o združení, holding alebo štátny podnik. Každá z týchto foriem má špecifické vlastnosti a využitie v závislosti od potrieb podnikateľov.
Združenie podnikov ako forma spolupráce
Združenie vzniká spojením právne a ekonomicky samostatných podnikov za účelom dosiahnutia spoločného cieľa bez narušenia ich právnej samostatnosti a autonómie. Takéto spojenie umožňuje efektívnejšiu koordináciu aktivít a zdieľanie zdrojov.
Oblasti spolupráce podnikov pri združovaní: zásobovanie, výroba, odbyt, výskum a vývoj, financovanie.
Kritériá na výber typu združenia podnikov
- Výrobno-technické – horizontálne (podniky v rovnakom stupni výroby), vertikálne (podniky na rôznych stupňoch výroby) a diagonálne združenia (kombinácia viacerých úrovní).
- Územné – regionálne, národné alebo medzinárodné združenia podľa geografického dosahu spolupráce.
- Dĺžka trvania vzájomného spojenia – dočasné alebo trvalé združenia s rozdielnou časovou perspektívou.
- Intenzita vzájomného spájania podnikov – zahŕňa kooperáciu, ako sú konzorciá, kartely, odborné zväzy, a koncentráciu, predstavovanú koncernami či holdingmi.
